Umenie oddychovať
Začnem slovami môjho terapeuta z jedného z mojich sedení niekedy v novembri minulého roka:
“Martin, rozumiem vám a všetko, čo hovoríte, má svoje riešenie a dáva to zmysel, ale aby ste vedeli dávať a aj prijímať, aby ste boli otvorený všetkému tomuto, musíte si najskôr oddýchnuť…”
A tak som si oddýchol. Pracovný režim som nastavil na minimum, nazvime to bazálny režim, a povedal som si, že “nič teraz mesiac nemusím”…
Bol som už vo fáze, kedy mi aj moje dobrovoľnícke projekty, začali spôsobovať obrovský tlak a stres. Tu mi však pomohol môj blízky kamarát Marek povedal, že ak mi tieto veci neprinášajú radosť, tak nech ich radšej nerobím. A zrazu prišli aha momenty, a zároveň aj vďačnosť za to, akých ľudí mám okolo seba.
Vráťme sa však k téme oddychu. Pre mňa to bolo doslova ako malé znovuzrodenie, v zmysle, že Martin, ktorý bol vystresovaný zo všetkého, a samozrejme si to odnášali tí najbližší, Martin, ktorý mal negatívny pohľad na všetko a samozrejme žiadny posun vpred, a Martin, ktorý sa cítil osamelo, pretože veď kto by chcel byť s takým Martinom… Tak po cca dvoch mesiacoch tu bol iný Martin.
A paradox? Teda aspoň pre mňa – čím viac som niektoré veci začal púšťať a upratovať a viac si užívať prítomnosť, tým sa začal meniť aj okolitý svet. Pretože som prišiel na to, že
keď chce človek dávať, musí mať na to energiu, keď chce človek tvoriť, musí mať na to energiu, keď chce byť človekom, s ktorým ľudia chcú tráviť čas, tak opäť musí byť v pohode.
Vieme, znie to všetko jednoducho – v rovine “zoberiem si dovolenku a všetko bude fajn”. Ale u mňa to bolo o zmene vnútorného nastavenia a znížení tlaku na seba. Čo mi prinieslo viac času na oddych, čistejšiu hlavu a väčšiu radosť v živote.
Je to však len moja skúsenosť, ale ak ste sa v tomto našli aj vy, verím, že to môže byť prínosné.
Tak ma chytila, táto téma, že som sa zahryzol do knižky Umění zahálky aneb rozkoš z ninedělání od Ulricha Schnabela, tak sa pokúsim priniesť aj odborný pohľad na túto tému, keď ju dočítam. Ale
neviem kedy to príde, lebo nič nemusím 😉
