Ako sa porozprávať so svojím otcom (aj keď je to ťažké)
Nie každý muž mal otca, s ktorým sa dalo otvorene rozprávať. Možno bol prísny. Možno bol vzdialený. Možno jednoducho nevedel, ako sa otvoriť – lebo to nikto neurobil pre neho. Ale aj napriek tomu – alebo práve preto – môže mať rozhovor s otcom liečivý účinok.
Zmieriť sa so svojím otcom, alebo aspoň pochopiť svoj vzťah k nemu, je jedným z najdôležitejších krokov v mužskom dozrievaní. Uľaviť si od vnútornej tenzie, ktorá sa môže roky držať pod povrchom. Urobiť priestor na prijatie seba samého. Získať nový pokoj – nie preto, že sa veci vyjasnia, ale preto, že si bol ochotný im čeliť.
Akonáhle pocítiš, že pre tvoje vnútorné „oslobodenie“ je tento krok nevyhnutný, je načase sa s otcom porozprávať.
Steve Biddulph vo svojej knihe s názvom Kniha o mužstve (The New Manhood: The handbook for a new kind of man) hovorí o tom, aký veľký vplyv má na nás vzťah s otcom – či bol dobrý, slabý, alebo žiadny. Podľa neho každý muž potrebuje určitý „moment pravdy“. Chvíľu, keď sa už na nič nehrá, ale pozrie sa svojmu otcovi do očí ako muž mužovi.
Tu je niekoľko krokov, ktoré ti môžu pomôcť pripraviť sa na takýto rozhovor – a hlavne ho aj zrealizovať.
Nečakaj na dokonalý okamih
Taký pravdepodobne nikdy nepríde. Čím viac budeš tento moment odkladať, tým väčšia je pravdepodobnosť, že sa neudeje vôbec. Navyše, otcovia sa zriedka sami otvoria. Je možné, že ak za ním prídeš s týmto rozhovorom, tvoj otec bude zaskočený. Ale ty nie si dieťa, ktoré prosí o pozornosť. Si muž, ktorý chce vytvoriť priestor – preto ten prvý a najdôležitejší krok urob ty.
Choď do toho s čistou mysľou
Aj keď to môže byť náročné, rozhovor by si mal viesť čo najobjektívnejšie, nezaujato a bez predsudkov. Ak začneš s hnevom alebo s cieľom „pritlačiť ho k múru pravdy“, v ňom to pravdepodobne vyvolá obrannú reakciu alebo rozhovor skončí hádkou. A to nie je jeho zmyslom.
Vyhľadaj samotu
Rozhovor by ste mali viesť osamote, aby ste mohli byť obaja sami sebou. Prítomnosť iných ľudí – jeho ženy a tvojej matky, či tvojej ženy alebo súrodencov – vás môže zvádzať k hraniu rolí, a tým sa vytráca autenticita.
Nepodceňuj silu času
Neponáhľaj sa. Doprajte si čas. Nesnaž sa rozhovor odbiť narýchlo – vyhraď si dostatočný časový priestor a popros o to aj otca. Neplánuj to medzi dve aktivity. Vízia pevne určeného konca môže síce pôsobiť ako záchranné koleso, no zároveň môže byť kotvou, ktorá vám nedovolí rozvinúť témy. Čo tak vziať otca na viacdňový výlet?
Hľadaj objektívnu pravdu
Skús ho počúvať a hľadať skutočný príbeh jeho života. Mnohé tvoje predstavy sú len domnienky. Ak ho chceš pochopiť, musíš si ho vypočuť. Pýtaj sa – ako prežíval tvoje narodenie, tvoje detstvo, čo bolo v jeho živote ťažké, ako sa rozhodoval. A hlavne: nesúď. Ak ťa to láka, predstav si, že raz takto bude súdiť teba tvoj vlastný syn. Väčšinou to pomáha.
Maj pripravený vlastný príbeh
Vie tvoj otec, ako si niektoré momenty prežíval ty? Teraz máš možnosť mu to povedať – zo svojho uhla pohľadu. Ak cítiš hnev, povedz to, ale nie útočne. Je potrebné vymeniť si názory. Zároveň si premysli, čo mu vlastne chceš povedať – že ti chýbal? Že mu ďakuješ? Ujasni si, čo ti leží na srdci. Nemusíš mať reč, stačí mať jasno. Pomôže, keď si spravíš krátku osnovu alebo pár bodov. V emočne vypätých situáciách to môže byť dobrý pomocník.
Nečakaj, že všetko pochopí
Nie každý otec vie alebo dokáže ísť do hĺbky. Často za tým stojí ego, ale aj generačné nastavenie – emócie boli kedysi považované za slabosť. Možno bude mlčať. Možno sa bude vyhýbať odpovediam. To neznamená, že tvoja odvaha nemá zmysel. Rozhovor nie je len o odpovediach. Je o tvojom rozhodnutí pre autentickosť.
Hovor za seba, nie proti nemu
Základ každého rozhovoru: hovoriť za seba. Vyhni sa vetám ako „Ty si nikdy…“, „Ty si mi nedal…“. Namiesto toho povedz: „Ako dieťa som veľmi túžil po…“, „Chýbalo mi, keď…“. Hovor svoj príbeh. Otec možno nevedel, čo prežívaš. Teraz má príležitosť to počuť. A aj keď to možno prekrúti, nebuď tým vykoľajený. Zdôrazni, že hovoríš o svojich pocitoch a potrebách.
Prijmi, že výsledok nemusí byť taký, ako dúfaš
Nech od rozhovoru očakávaš čokoľvek, rátaj aj s tým, že to nemusí ísť podľa tvojich predstáv. Možno nebude reagovať, ako by si chcel. Ale aj to je v poriadku. Nerobíš to kvôli nemu – robíš to kvôli sebe. Aby si mohol povedať: „Skúsil som to. Bol som úprimný. Pre mňa to niečo znamenalo.“
Váž si aj malé momenty
Nech už rozhovor dopadne akokoľvek, buď zaň vďačný. Urobil si veľký krok k tomu, aby si ho pochopil a prijal. Koniec koncov, aj vďaka nemu si dnes tým, kým si.
A čo ak tvoj otec už nežije alebo nie je prítomný?
Nie každý má možnosť viesť rozhovor osobne. Možno už zomrel. Možno ste v odlúčení. Aj tak však môžeš urobiť krok k uzdraveniu. Napíš mu list – aj keď si ho nikdy neprečíta. Napíš, čo si mu chcel povedať, čo ti chýbalo, čo si si niesol celé roky.
Môžeš sa s ním rozprávať v duchu – na symbolickom mieste, pri hrobe, počas prechádzky. Nejde o to, či ťa počuje. Ide o to, že to hovoríš – pre seba. Pre svoje deti. Pre budúcnosť, ktorú chceš žiť s ľahším srdcom.
Otcovstvo je často generačný reťazec, v ktorom si muži odovzdávajú viac zranení než múdrosti. Ale aj tento reťazec sa dá prerušiť. Rozhovorom. Úprimnosťou. Odhodlaním pozerať sa dopredu – aj keď to znamená dotknúť sa minulosti.
Možno nezmeníš svojho otca. Ale môžeš zmeniť, ako sa naňho pozeráš. A možno sa pri tom zmení aj niečo v ňom. A práve to môže byť nový začiatok.
